ENGLISH VERSION
© ALEF Film & Media Group, 2008. © FOTO.Alexander Trizuljak pre AFMG.
Všetky práva vyhradené. Kopírovanie, zmeny a rožširovanie bez súhlasu autora sú porušením zákona o autorských právach.


Marek Geišberg
Interview

Čo vás zaujalo na ponuke hrať vo filme Muzika?
V prvom rade to, že návrh padol z úst Jura Nvotu, s ktorým som ešte ako chlapec nakrútil rozprávku, aj s Lasicom a Satinským. A práca s ním je veľmi zaujímavá. A tiež možnosť pracovať s vlastnou rodinou (Marian Geišberg, Jana Oľhová) – to sa nie vždy pošťastí. A okrem toho sa tak málo nakrúca, že keď bola príležitosť robiť tento film, bol som vlastne rád, že táto robota prišla.

Ktorá scéna sa vám zdala pri nakrúcaní najzábavnejšia?
Zážitkov tam bolo viac. Najzaujímavejšia bola určite scéna s kaskadérskou skupinou, ktorú sme robili na futbalovom ihrisku. Naša skupina v tejto scéne dostala výprask od maďarských svadobčanov, pretože nedokázala správne spievať maďarské pesničky. Tá akčná scéna, kde som utekal pred bandou týchto chlapíkov, ktorí ma chceli zbiť. A tiež scéna v kultúrnom dome, kde som sa opil na svadbe svojho bratranca. Takéto akčné scény ma vždy bavia viac, lebo je to zábavnejšie ako sedieť pri stole a čosi rozprávať.

Ste zatiaľ viac divadelný ako filmový herec. Čo uprednsotňujete viac?
Najväčší a najpodstatnejší rozdiel pre mňa je, že v divadle sedí divák, ktorý vníma to, čo sa deje práve v tej chvíli. A kamera je také neosobné zrkadlo. Výhoda je ale v tom, že vo filme si človek môže vyskúšať záber niekoľkokrát a vyšperkovať ho, v divadle je tá možnosť iba jedna. A to je na tom divadle najkrajšie a preto je aj divadlo pre mňa mocnejšie. Keby som si mohol vyberať, tak určite by som robil radšej divadlo, ale iba tým sa dá ťažko uživiť.

Filmový otec (Marian Geišberg) je aj vaším skutočným otcom. Našli ste vo filmovom príbehu nejaké paralely s reálnym životom?
Niekoľko takých chvíľ tam bolo, keď som si pomyslel: takúto vetu som už od otca počul. Je tam napríklad scéna, keď Žofré musí porýľovať záhradu a otec mu hovorí, aby ten rýľ zapichoval hlbšie do zeme a brázdy robil hlbšie. To som už zažil aj u nás na záhrade. Boli také drobnosti, ktoré boli podobné. Ale myslím, skôr v princípe, že Žofré nemal s otcom dobrý vzťah, pričom u nás je to naopak, my máme s otcom veľmi dobrý vzťah. Tieto drobné sprdungy otca na syna, to funguje myslím v každej rodine, že sa otec snaží svojho syna napomínať a poúčať.