Táňa Pauhofová
Interview
Slovenských filmoch sa v posledných rokoch nakrúca podstatne viac ako keď ste
debutovali v hranom filme v Krutých radostiach. Váhali ste, či vziať úlohu v
Muzike? Čo rozhodlo, že ste prikývli?
Neváhala som ani chvíľu. Režisér Ďurko Nvota, herecké obsadenie a scenár
presvedčil okamžite. O dobrých veciach sa dlho nerozmýšľa.
Čítali ste novelu, podľa ktorej film vznikol? A kedy? Až potom, keď ste
súhlasili s nakrúcaním a prečítali si scenár?
Novelu som čítala až po skončení nakrúcania. Predsa len, scenár bol v niečom
odlišný od pôvodnej predlohy, a tak som nechcela, aby sa mi to plietlo a
sústredila som sa najmä na veci zo súčasného scenára.
Čím vás oslovil Pišťankov príbeh?
Čiernym humorom a nadhľadom. Ale tiež nekompromisnosťou. Láskavou. Znie to možno
absurdne, ale je to tak.
Ako ste s režisérom budovali filmovú hrdinku?
Na postavách sme pracovali spoločne, s režisérom aj s partnerom Lubošom
Kostelným...a ako? Tak trpezlivo, postupne. A hravo.
Predstavte nám filmovú Marfu...
Mlada žena, ktorá sa viac ako vlastným rozumom a emóciami riadi názormi svojich
rodičov, pretože si myslí, že je to tak správne. A zisťuje, kam takéto
rozhodnutia vlastne vedú...
Čo žiarlivosť? Zakúsili ste ju už niekedy aj v živote?
Zdravú pochopím a tolerujem, prehnanú až chorobnú neznášam a odmietam. Ja sama
som vo vzťahu zástancom dôvery, a zdravej slobody.
Dokáže byť režisér Juraj Nvota na pľaci aj prísny?
Hm, to mu robí trošku problém...Ale za seba hovorím - vďakabohu.